Nečakaný základ môjho života

Ale prišlo veľké ale. Zoznámenie nebolo ani trošku romantické. Rozlúčka so starou robotou a kopa komplikovaných vzťahov ( možno v inom článku), veľa alkoholu a nečakané vypnutie môjho mozgu. Vždy som si hovorila, že ak je debil v okruhu 200km, tak ja ho stretnem. Ale on bol iný, a že som skúšala rôzne ťahy ako ho odohnať. Pre vysvetlenie, nikdy som sa nechcela viazať, mať vzťah, rodinu, deti, a verila som iba sebe. Ani naj kamoške som neverila na sto percent, lebo ľudia sú zradný. Ja by som toto všeko aj chcel, ale vedela som, že niejsom schopná veriť, takže som mala svoj nacvičený a časom overený postup- stretnutie, chodenie a po chvilke rozchod, ved načo to predlžovať, aj tak to dopadne zle :-) . Sama sebe som vsugerovala, že ho nechcem. Hladala so chyby, a keď neboli, nejaké boli. A naozaj so mala premakané spôsoby odháňania, lenže on bol ako skala. Robila som mu doslova peklo, a on ostal. Až potom som si uvedomila, že keby naozaj odišiel, tak by som ho nenechala. Ešte stále sú vo mne pocity, že utekaj, lebo ti ublíži, ale verím viac jemu, ako neverím sebe. Takže je to v poriadku. Ak nájdete niekoho, koho zlé vlastnosti milujete rovnako ako jeho dobré.... tak sa ho držte. Nájdete to iba raz za život. Všetko predtým a potom je len prispôsobenie sa situacii a momentálnemu stavu. Ja sa ho nepustím už nikdy. A najviac na ňom lúbim, že je môj :-)