A zase od začiatku- alebo ako si nevytrhať vlasy

Vždy som si vravela, alebo skôr som sa utešovala tým, že niekto na svete sa má určite horšie ako ja, a stále viem, že to je pravda, ale pamätám si ako dobre človeku padne, keď sa vyrozpráva, alebo vypíše z toho, čo ho trápi.

Po dlhom čase som si hovorila, že mám konečne prácu, ktorá ma baví, kam chodím rada, mám super kolegov, až na malé drobnosti to bolo fajn. S priateľom sme začali spolu bývať, a všetko bolo ok. Až kým sa z môjho zamestnávateľa nestal klamár, majster výmysľov a výhovoriek. Začalo to tým, že nám padol celý pracovný program, bez ktorého sme s kolegom prakticky nemohli nic robiť, len sa na seba pozerať, tak nás poslal šéf domov stým, že zajtra to už pojde, a normálne máme ráno prísť.

Lenže ráno som sa zobudila na správu, že to ešte niejde, nech ostaneme doma. A takto to išlo ďalšie tri dni. Na ďalší deň už mal vypnutý telefón. Z ničoho nič sa ozval, že máme prísť, že už to funguje, lenže o dva dni sa to zopakovalo, ale pridal k tomu úmrtie v rodine, záhadnú cestu do zahraničia a podobné stupidné výhovorky. Takže sme sa po troch dňoch čakania, čo tvrdil že je v zahraničí rozhodli zájsť do kancelárie, a koho sme tam nenašli. Nášho milovaného šéfika... Vyplašený ako malé dieťa, ktoré ukradlo rohlík začal koktať a vymýšlať si ďalšie blbosti. Keby nebolo môjho priateľa, tak neviem čo by bolo. A samozrejme náš úžastný a milovaný štát, a funkčne nefunkčný systém v ňom mi nepomôže v ničom. Takže môžeme odrobiť koľko chceme, ale ak nás niekto nevyplatí je nám na veľké ..., že máte zmluvu, alebo čokoľvek. Môžem sa sním akurát tak doťahovať cez súdy, to mi žial účty nezaplatí. Toto sú chvíle, kedy som rada, že nemám ešte deti a pri sebe chlapa, ktorý je mi oporou. Skvelé prídavky v nezamestnanosti, ktoré dostanem mi stačia akurát tak na zaplatenie bytu a nič viac. Som zvedavá či moja ďlašia práca už konečne bude tá pravá, alebo aspoň za ňu dostanem výplatu, držte palce. :-) 

Pekný deň 

Ordinary life